Jedným z neprehliadnuteľných centier novodobého diania na Slovensku, súvisiaceho so sv. Cyrilom a sv. Metodom a ich odkazom, je už dlhodobo Terchová a inak to nie je ani v tomto roku.
Boli prví a ostali verní
Rázovitá obec v náručí krásnej i divokej malofatranskej prírody. Rodisko legendárneho Juraja Jánošíka (ktorý bohatým bral a chudobným dával) na severe Slovenska je teda naozaj dlhí, presnejšie povedané najdlhší možný v našich najmodernejších dejinách!, čas dejiskom živých spomienok na sv. Cyrila a sv. Metoda (ktorí dávali všetkým ľuďom dobrej vôle). Veď obec bola už v roku 1990 úplne prvým miestom na území vtedajšieho Česko-Slovenska – a potom aj Slovenska, kde sa uskutočnili Cyrilometodské dni (CMD)! Dôvodov bolo – a treba silnou čiarou podčiarknuť, že podnes kontinuálne trvajú – hneď viacero. Jeden silnejší ako druhý. Predstavme si ich takpovediac v plnom svetle: tunajší rímskokatolícky kostol je najväčším chrámom na Slovensku zasväteným solúnskym bratom, ktorí k nám priniesli vieru i písmo; hrdí Terchovci udržiavajú (a kultivujú ho formálne aj obsahovo, najmä smerom k mladším generáciám) úprimný vzťah k viere, ale aj k odkazu predkov; zástupcovia a organizátori miestneho (navyše s úspešným celoslovenským a medzinárodným presahom) spoločenského, duchovného a kultúrneho života vedia na vysokej úrovni pripraviť skutočné multikultúrne duchovné dni s predmetným „patrocíniom“. Je to, skrátka, zrozumiteľné a logické – všetky uvedené dôvody sú dostatočne silné oporné body, dosť trvácne na to, aby udržali pomyselnú stavbu duchovného festivalu. Lebo, hoci to nemajú uvedené v pomenovaní, aj tým sú tunajšie Cyrilometodské dni. Terchovské, slovenské, slovanské a medzinárodne tak vo svojej hĺbke odkazu, ako aj šírke súčasného záberu. Tieto dni sú vždy – od svojho zrodu až po nedávno skončený 28. ročník –doslova vrchovato naplnené širokospektrálnym programom (omše, liturgie, procesie, prezentácie kníh, duchovné koncerty, výstavy, diskusné stretnutia, folklórne vystúpenia…). Čo je však mimoriadne dôležité a tiež veľmi potešiteľné – aj záujmom. Presvedčených veriacich z bližšieho i vzdialenejšieho okolia, ale aj ctiteľov odkazu vierozvestcov zo Solúna pre slovenský národ z celého Slovenska, a či hoci len náhodných turistov a záujemcov… V konečnom dôsledku sa totiž často aj náhodná návšteva mení na trvalý záujem. Nečudo, veď hovoríme o stále živom a silnom impulze. Na zrozumiteľnej vlnovej dĺžke vysielanom do národného organizmu a nadnárodného kresťanského spoločenstva. Je preto namieste tvrdenie, že predstavuje pevnú hrádzu cieľavedome postavenú proti čoraz viac sa presadzujúcej devalvácii pozitívnych myšlienok, skutkov a či tradícií hodných nasledovania. Vráťme sa teda k tomu, ako to v Terchovej vyzeralo v dňoch 2. – 5. júla 2017 …
Kardinálovi Korcovi aj Slovanom
Tento ročník Cyrilometodských dní, ktoré sú stále plnšou rýdzou oslavou našich svätých vierozvestcov a ich odkazu, bol opäť veľmi bohatý. Organizátori pripravili zaujímavý program, v ktorom, pravdaže okrem duchovnej časti, dostala široký priestor vážna, sakrálna i etnická hudba, divadlo, folklór a výtvarné umenie. Všetko bolo dostatočnou zárukou, že všetci – dovolím si toto pomerne silné tvrdenie – si odniesli tak potvrdenie viery, ako aj silné emócie a neopakovateľné zážitky. Nebudeme menovať všetko to zaujímavé, čo sa udialo, spomenieme len azda najsilnejšie momenty a – moderným jazykom povedané – „trendy“. Terchovská galéria bola miestom inšpiratívnej výstavy umeleckých diel, impozantné priestory kostola ponúkli okrem tradičných napríklad aj pôsobivú grécko-katolícku omšu a silný koncert warchalovcov posilnených viacerými chrámovými zbormi… Hneď na úvod štvordnia pripomenuli aj pamiatku a živý odkaz ďalšieho významného muža viery a jej šírenia v krajine pod Tatrami v 20. a na začiatku 21. storočia – kardinála Jána Chryzostoma Korca (viac o ňom vedľa v stĺpci). Právom a logicky, veď ako nitriansky biskup bol hlavným celebrantom svätej omše na prvom ročníku Cyrilometodských dní v roku 1990. V nedeľu 2. júla odhalil a posvätil jeho pamätnú tabuľu práve na budove terchovského kostola súčasný nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Ten po slávnostnom akte v kostole celebroval slávnostnú svätú omšu, no ešte predtým zaspomínal na kňaza a úprimného národovca:
“Kardinál Korec bol prvý, kto po zmene spoločenského systému slávil svätú omšu ku cti svätých Cyrila a Metoda práve v Terchovej. A vždy rád spomínal na ľudí, ktorí sa hlásia k národným a kresťanským hodnotám.“
Pamätnou tabuľou a udelením čestného občianstva in memoriam sa rozhodli Terchovci poďakovať kardinálovi Korcovi za dielo (jeho bibliografiu z dielne Trnavského samosprávneho kraja pripomenuli tiež), ktoré u nich kedysi začal požehnaním a ktoré napĺňajú podnes. Program vyvrcholil počas štátneho sviatku v stredu 5. júla. Viac ako symbolickou liturgickou bodkou bola procesia veriacich a slávnostná cyrilo-metodská svätá omša na vrchu Oravcove. Celebroval ju generálny vikár Žilinskej diecézy Marek Hriadel a koncelebroval macedónsky biskup Kiro Stojanov, jeden z významných hostí. Tu sa dostávame k medzinárodnému rozmeru podujatia na širšej slovanskej báze. Už v roku 2013 bol v tunajšom chráme uvedený legendárny Proglas, teda jeho nové knižné vydanie, hneď v troch jazykoch – v slovenskom, macedónskom a staroslovienskom. V roku 2014 boli darované mestom Ochrid ikony sv. Klimenta a Nauma Ochridských. Minulý i tento rok privítali v Terchovej spomínaného biskupa Stojanova. Pred rokom prišiel aj so speváckym zborom zo Strumice a tento rok s veľmi vzácnymi relikviami sv. Klimenta Ochridského. Veriaci si ich mohli uctiť pri svätých omšiach, na ktorých sa zúčastnila aj veľvyslankyňa Macedónska na Slovensku. Ale aj na vrchu Oravcove, kde boli vystavené počas záverečnej omše. Na tejto spolupráci má významné zásluhy Stojan Lekoski, bibliograf a prekladateľ, ktorý dlhodobo žije na Slovensku.
Piliere tradícií, začaté dielo a sila
Mená troch mužov spojených s „príčinou“, zrodom a ďalším životom podujatia sme spomínali už viackrát. Doplníme ich o ďalšie dve. Dvojicu z množiny terchovských mužov posledných rokov, ktorí sa s presvedčením a radosťou starajú o živú tvár verejného (kultúrneho aj duchovného) života, a teda aj o Cyrilometodské dni. Nečudo, že voľného času nemajú na rozdávanie, no po skončení tohtoročných CMD sa priestor našiel. Nedlhá chvíľa na nadýchnutie sa, spomienky, úvahy, ale aj ďalšie plány. O všetkom tomto sa rozprávame s riaditeľom Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej Rudolfom Patrnčiakom a zástupcom starostu obce Mariánom Zajacom.
Čo je najdôležitejšie z veľkého odkazu sv. Cyrila a sv. Metoda aj pre generácie dnešných Slovákov a ako hodnotíte ďalší ročník CMD?
Rudolf Patrnčiak: „Cyrilometodské dni v Terchovej boli opäť bohatým stolom duchovného pokrmu aj studňou „kultúrnej vody“. Vyslali jasný signál, že ich tvorcovia majú jasnú predstavu, čo chcú verejnosti ponúknuť, čo chcú zvýrazniť, na čo upozorniť. Aj tento ročník Cyrilometodských dní ukázal, že programová dramaturgia veľmi pozorne vníma súčasné dianie nielen na Slovensku a zo širšieho hľadiska aj v Európe, ale i vo svete.“
Marián Zajac: „Myslím si, že to boli vydarené štyri dni. Vždy, keď je záujem a ľudia prichádzajú na naplánované sväté omše, vernisáž výstavy, koncerty a ďalšie podujatia, je to spätná väzba, ktorá nastavuje zrkadlo a dáva odpoveď na našu otázku. Sme radi, že do Terchovej na Cyrilometodské dni si nachádza cestu čoraz viac ľudí. Stretol som ľudí z Kysúc, Rajeckej doliny, Oravy, Skalice, ale aj z Moravy… Cieľom CMD je poukazovať aj v dnešnom svete na hodnoty, ktoré sú overené stáročiami a sú aj pre dnešného človeka spoľahlivým takpovediac kompasom. Aby ním aj zostali, treba ich neustále zveľaďovať a aktualizovať. A to sa vďaka Bohu, myslím si, opäť podarilo.“
V čom teda vidíte najväčší prínos tohto tradičného podujatia venovaného solúnskym bratom?
Patrnčiak: „Je to podujatie, ktoré má snahu obohacovať ducha človeka…“
Zajac: „Najväčší prínos vidím v akcentovaní komplexnosti cyrilometodskej misie. Liturgia, duchovno, kultúra, vzdelávanie i umenie tvorili spoločnú rieku, ktorá napájala našich predkov už za čias vierozvestcov a tak by to malo byť aj dnes, veď uvedené oblasti spolu veľmi úzko súvisia a nemali by sa od seba umelo oddeľovať.“
Mimoriadne dobrá je v posledných rokoch spolupráca Terchovej s Macedónskom. Predstavme ju bližšie, v čom tkvie a ako sa prejavuje?
Patrnčiak: “Táto spolupráca z roka na rok naberá na sile aj význame. Pomohla, okrem iného, nášmu podujatiu posilniť medzinárodný rozmer.“
Zajac: „Sme radi, že sa nám darí budovať most medzi južnými Slovanmi v Macedónsku a nami v srdci Európy. Aj pri brehoch Ochridského jazera je prostredníctvom žiakov sv. Cyrila a Metoda pokračovanie dôležitej etapy spomínanej misie. No a vzájomným spoznávaním sa a otvorením pre spoluprácu medzi Macedónskom a Terchovou môžeme pokračovať ďalej aj v súčasnosti…“
Ďalší ročník je minulosťou, aká je, z vášho hlboko zainteresovaného pohľadu budúcnosť CMD?
Patrnčiak: „Veľmi stručne. Musíme nájsť obetavých pokračovateľov, ktorí pochopia posolstvo solúnskych bratov a budú pokračovať v orbe ďalšej brázdy na pomyselnej národa roli dedičnej.“
Zajac: „Verím, že CMD dni sú Bohom požehnané dielo, ktoré vďaka ľuďom, čo chápu nadčasovosť a univerzálnosť posolstva solúnskych bratov bude kontinuálne pokračovať a každoročne vyšle nielen Slovensku jasný signál o tom, že duchovné a kultúrne korene si treba vážiť a strom z nich vyrastajúci chrániť a zveľaďovať.“
Autor článku: Igor Válek